Rímskokatolícka cirkev

Sestra Alfonza

Sestra Alfonza, Mária Kochanová

Narodená: 12.01.1928 Cabaj-Čápor

Vstup: 15.10.1947 Ivanka pri Nitre

Prvé sväté sľuby: 22.08.1954 Horní Staré Město

Doživotné sv. sľuby: 20.05.1961 Slovenská Ľupča

Zomrela: 07.06.2014 Ivanka pri Nitre

Rodičom sestry Alfonzy - Jozefovi a Terézii, rod. Brunaiovej sa narodilo jedenásť detí.

Mária bola šiestym dieťaťom. Traja súrodenci zomreli v útlom veku, ostatných osem

vyrastalo spolu v rodičovskom dome, kde vládol duch nábožnosti, pracovitosti a vzájomnej

pomoci. Už počas navštevovania ľudovej školy, i po jej absolvovaní, mladá Mária pomáhala

matke v domácnosti a na poli.

Sr. Alfonza si spomína: „Matka bola vyčerpaná a chorľavá. Posledný polrok strávila na

lôžku a zomrela ako päťdesiattri ročná. Keďže najstaršia sestra už mala vlastnú

domácnosť, starostlivosť o rodinu pripadla mne. Mala som vtedy sedemnásť rokov.“ Mária

však cítila, že jej miesto je niekde inde. V modlitbe rozpoznávala svoje povolanie a po

dvoch rokoch od matkinej smrti sa uchádzala o prijatie do Misijnej kongregácie služobníc

Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre.

Prežívala veľkú radosť keď dostala kladnú odpoveď. Ako aspirantka – čakateľka vstúpila

do kláštora v Ivanke pri Nitre 15. októbra 1947. Patrila medzi desať radostných

a šťastných dievčat. S vďakou si spomína na sestry, ktoré sa im venovali: sr. Pavlu, sr.

Bohdanu, sr. Lukasu, sr. Marislavu a múdru a rozvážnu Matku Virgíliu. „Asi mesiac pred

obliečkou sme zažili krásnu slávnosť rozlúčky so sr. Bohdanou a sr. Epifanou, ktoré

odchádzali do misií.“

Mladá Mária si obliekla rehoľné rúcho dňa 6. júla 1948 a prijala meno sestra Alfonza.

S láskou si spomína na roky noviciátu - na spoločné rekreácie, na spoločnú radostnú prácu

pri stavbe nového domu. „O starostiach predstavených sme toho veľa nevedeli. V lete

1950 už sestry nemohli skladať sväté sľuby. Kandidátky a postulantky museli opustiť

kláštor a my, novicky, sme zvečera do rána dostali modré závoje. Začalo sa

sústreďovanie rehoľných sestier z rôznych reholí do Ivanky pri Nitre, kde sme sa venovali

prácam v poľnohospodárstve, v paramentike a domácim prácam.

Sr. Alfonza si spomína: „10. októbra 1951 sme so sestrami vyšívali slávnostné rúcho pre

Pannu Máriu, ktoré malo byť darované neviem už, či do Šaštína alebo do Trnavy. Počas

práce sme si často vzbudzovali úmysel o svetlo Ducha Svätého pre našich predstavených a

o pomoc Božiu. Až pri večeri nám Matka Virgília oznámila: sestry, musíme sa čo

najrýchlejšie zbaliť, pretože odchádzame ako svätá rodina do Egypta. Tým Egyptom bola

pre sestry továreň na spracovanie ľanu v Horním Starém Měste u Trutnova (v Čechách).

Sestra Alfonza tam dostala veľký dar - dovolenie zložiť svoje prvé rehoľné sľuby. Bolo to

22. augusta 1954 vo farskom kostole, za zatvorenými dverami.

Začiatkom roka 1959 sestry ukončili prácu v ľanovej fabrike a boli premiestnené do

charitného domu v Bílej Vode. Sr. Alfonza tam spolu s ostatnými sestrami pracovala do

októbra 1959. Potom prichádza na Slovensko, do Slovenskej Ľupče, kde zložila i svoje

doživotné sväté sľuby dňa 20. mája 1961. Už v auguste však znova odchádza do

severných Čiech - do Brtník. Tu absolvovala katechetický a zdravotnícky kurz, aby mohla

kvalifikovane pracovať v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež. Sestra Alfonza sa 25

rokov venovala mentálne postihnutým deťom. Ako dôchodkyňa zostala ešte niekoľko

rokov v komunite sestier v Brtníkoch.

V apríli 1994 - po 33 rokoch - sa vrátila spolu s ostatnými sestrami do provinciálneho

domu do Ivanky pri Nitre. Jej obľúbenou prácou bolo zhotovovanie ružencov. Koľko tuctov

ich urobila a darovala je napísané vo večnosti. Zdravotné problémy ju postupne oslabovali,

avšak až do posledných chvíľ zostávala verná modlitbám, každodenne prijímala sviatosti a

navštevovala kaplnku.

Posilnená sviatosťou pomazania chorých odovzdala svoju dušu do rúk Stvoriteľa v sobotu

7. júna 2014.